Bolo to ťažké, ale v sobotu ráno o 7:20 sme s meškaním v medziach akademickej polhodinky boli všetci deviati nastúpení pred Dijaški domom. Nasadli sme do prenajatej dodávky a hor sa na Benátky. Už niekoľko týždňov tam totiž prebiehal karneval, ktorý vyvrcholil práve dnes, a okrem nás tam preto mierilo ďalších 30 erazmákov z Kopru a Ljubljane. Tak skoro sme vyštartovali preto, lebo sme očakávali obrovské množstvo ľudí a problémy so zápchami a parkovaním. Našťastie posledné dve veci sa nepotvrdili a aj bez GPS sme bezpečne trafili a našu káru ponechali v lacnejšom z parkovacích domov (Tronchetto) - "iba" 21€ na deň.
Pár dní pred cestou som strávil hľadaním tipov ako si Benátky užiť a nenechať si ich znechutiť nekonečným davom, ktorý je v čase karnevalu ešte desaťnásobný. Takže v záujme zachovania duševného zdravia sme hneď na začiatku (Piazzale Roma) nasadli na vodný autobus (vaporetto) č. 1 a vydali sa na takmer hodinovú vyhliadkovú plavbu cez Canal Grande až na úplne opačnú stranu ostrova (Sant'Elena).
Odtiaľ sme už krivolakými uličkami pokračovali pešo. Základom v Benátkach je stratiť sa a nič si z toho nerobiť, čo sa nám od začiatku vcelku darilo. Východná časť ostrova (okolo Via Giuseppe Garibaldi) bola turisticky takmer nepoškvrnená, ale čím sme sa približovali k Piazza San Marco, tým dav stále viac hustol. Stretávali sme čoraz viac másk a kostýmov, čo nedalo aj niektorým z nás a kúpili si vlastnú škrabošku, prípadne si nechali pomalovať tvár. V blízkosti hlavného benátskeho námestia bola už doslova hlava na hlave a to najmä na moste, z ktorého je dobrý výhľad na iný, oveľa známejší most Ponte dei Sospiri. Bohužial, neviem či dočasne alebo už navždy je jedno z lákadiel Benátok znehodnotené obrovskou reklamou pokrývajúcou všetko okrem úzkého pruhu s mostom.
Na Piazza San Marco vyvrcholila promenáda masiek, človek sa nestihol obzerať a vyťahovať foťák (ja som si prezieravo zabudol nabiť baterky do foťáku a mobil sa mi práve na San Marco vybil, takže už som si s tým hlavu lámať nemusel :) ). Na námestí sme postretávali aj ostatných, ktorí prišli inými autami, ale dohromady sme sa nedržali, pretože sme sami mali problém v tom dave udržať našu 9-člennú skupinu pokope. Návšteva katedrály, prípadne veže Campanile boli vylúčené z dôvodu nekonečných radov. Vydali sme sa preto ďalej na prehliadku mesta, lepšie povedané blúdenie uličkami s niekedy viac, inokedy menej istým pocitom, kam vlastne ideme.
Zvyšok už len z rýchlika: prešli sme sa po známom moste Rialto (ten sme už predtým videli z lode), maďarsko-lotyšské holky sa nám stratili, potom sme ich znovu našli, prešli sme cez pár námestí, na jednom sme sa aj občerstvili, čoho dôsledkom sa poniektoré z nás skoro aj okúpali v kanáli. Už sa zotmelo, keď som našu skupinu smeroval k južnej strane ostrova, promenáde Zattere. Blúdenie k promenáde bolo naozaj nezabudnuteľné, pretože turistov ubudlo a Benátky na nás dýchli svojou nočnou atmosférou. To na nás už dopadala únava a postupne sme sa presunuli späť k autu a okolo 21:00 sme Benátkam dali zbohom (alebo dovidenia).
(Galéria nižšie je mixom mojich mobilových a Mirových fotiek)
Add Comment
 
 
V sobotu sme odprevadili návštevu z Ljubljane späť domov a vyzeralo to na Lazy Sunday. Nie na dlho. Francúzsko-poľsko-slovenský byt sa rozhodol ísť na výlet, a aby auto nebolo pri rally jazde Baptista nesprávne vybalansované, Julka ma zavolala, nech sa pridám. Pôvodný plán výletu na Snežnik som zavrhol ako čisté bláznovstvo a miesto toho som prišiel s výletom, ktorý v mnohých svojích pasážach nemal od bláznovstva ďaleko.

Mapa: http://www.geopedia.si/#T105_x411067.453_y37067.913499999995_s15
Trasa: zákruta pred Pavliči - Grdi Potok - vodopád na Stranici pod Trebeše - Stranica - Dragonja - Pavliči

Nebudem sa rozpisovať dlho, to treba jednoducho zažiť. Hneď na začiatku nás trochu zaskočili zbytky snehu a ľadu, ale postupovali sme značkovaným chodníkom smerom ku Grdemu Potoku. Tam sme už značku nesledovali, pretože nás práve zaujímali vodopády na tomto potoku. Ale keďže sme sa dostali príliš vysoko nad neho, museli sme to po vcelku strmom svahu zliezať k nemu. Uvideli sme prvý nádherný vodopád. Pokračovali sme ďalej po prúde rieky, až sme dorazili na vrchol ďalšieho vodopádu, z ktorého však nebolo cesty dolu. Museli sme po strmom svahu vyliezť opäť hore, čo si odnieslo hlavne naše oblečenie :D Ešte viac dobrodružné to bolo proti prúdu rieky Stranica. Naším cieľom bol najvyšší (20m) vodopád na Istriji. Rád by som videl toho, kto tam vysadil toľko tŕňových kriakov. Ten vodopád však za tú tŕnistú cestu stál. Ďalej sme šli už späť po prúde rieky Stranica, sústavne preskakujúc po kameňoch z jednej strany na druhú až po sútok s Dragonjou. Odtiaľ zostávalo nastúpať 150m späť k našemu autu, čo dalo hlavne šoférovi poriadne zabrať. Hoci sa to nezdá, celá táto sranda trvala asi 3 aj pol hodiny, hlavne kvôli nepriechodnému terénu. Videli sme tak však skutočnú Istrijskú divočinu.
Add Comment
 
Vitajte! 02/20/2011
 
Na tomto blogu sa budem snažiť informovať, čo sa so mnou deje v Koperi. Asi to nebude žiadna veľká beletria, no to mi snáď odpustíte :)
Add Comment